21. marec – deň ako každý iný. A predsa niečím výnimočný. Áno, ak tipujete, že jeho výnimočnosť spočíva v tom, že je prvým jarným dňom roka, nemýlite sa. 21. marcom začína jar.
Ale 21. marec v sebe skrýva ešte jednu výnimočnosť. Je Svetovým dňom Downovho syndrómu.
Mnoho ľudí, ktorých sa to priamo netýka, nepozná bližšie problematiku Downovho syndrómu. Vedia že aj takí ľudia sú, možno ich aj registrujú medzi sebou, ale nepoznajú ich bližšie. Obávajú sa ich osloviť, obávajú sa osloviť rodičov detí s Downovým syndrómom, obávajú sa kamarátstva svojich zdravých detí s Davníkmi, dokonca poniektorí sa obávajú, že deti s Downovým syndrómom nejakým spôsobom tie ich zdravé deti nakazia...
Skúsme preniesť symboliku 21. marca – čoby ročného obdobia, na 21. marec – Svetový deň Downovho syndrómu. Nebojme a nebojte sa neznámeho. Na jar tiež nik netuší, či sa leto vydarí. Ale nepoznám človeka, ktorý by ju preto nemal rád. Presne tak ani rodič nemôže vedieť, čo z jeho dieťatka vyrastie. Či už má Downov syndróm alebo nie.
Všetko sa uvidí neskôr a je zbytočné si robiť starosti, mať strach, alebo dokonca byť nešťastný z niečoho, čo ešte byť nemusí. A odkaz pre tých ostatných? Nebojte a nestráňte sa ľudí, ktorí sa od vás líšia. Sú možno iní, no stále sú to ľudia. A možno s väčšími prejavmi ľudskosti, než si viete vo svojom svete zdravých predstaviť.
Na našej škole máme tiež medzi sebou spolužiaka s Downovým syndrómom. Peťko Krátky už navštevuje deviaty ročník a pripravuje sa na strednú školu. Je to úžasný a výnimočný človek. Vždy usmiaty a pozitívne naladený. Sme radi, že je jeden z nás a aj vďaka jemu sú dni veselšie.
Ľudmila Húšťavová
